Páperie z Neba

Hebko sneží. Z Neba čosi malé biele
na Zem v Chumáčikoch si speje.
Cestu dole na Zem nežne si meria
Ľahko, po Tichu. Je ako z Páperia.

Mäkkosť, s ktorou blížite sa k nám
Bez Obáv zo Zmeškania, bez Drám.
Pokoj a Mier cítiť v tom Približovaní
ako keď Vtáča dotkne sa Krídelkom
Tela svojej Mamy.

Aký Pokoj tam hore musia znať
keď Chumáčiky malé vedia s Láskou
a Jemnosťou tak vyprevádzať.
Vpíjame sa do Deja smädno a uprene…
A konať chce sa nám nanovo. Vzpriamene.

No i Námahu treba na to vynaložiť
Lebo nové Deje na Zemi treba založiť.

Radosť pozná mnohé Cesty ako sa prejaviť
a ako sa má k tebe, Človek, priplaviť.
Či spoznáš ju po Sluchu…
alebo Tichom Vnútra ďakuješ za tú Ponuku.

Niečo v tebe ihrá, zvučia Strunky Vnútra
vibrujú, vedia to, veď nie sú z Prútia.
Ale pritesno je im v Tele
Chcú sa roztancovať! Smelé.

Rozžiarte sa, vibrujte v nežnom Tancovaní
Odhaľte Ľuďom Smer vašich Prianí.

Jednotnosť na to je, aby sa prejavilo:
Čo vás napája, čo stmelilo.

Rozihraní!

Že Sila Celku prúdi vami.

 

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *