Posledný Moment

Pastierikova_2007_Lalia

Vzhliadni, Žena, pozemská Žena,
vláčila si dlho na sebe Bremená.
Na sebe, aj vo Vnútri svojom
Dlho muselo byť zavše len po tvojom.

Nadúvala si sa, pozemským farbila
Aby si zakryla, čo Duša vyryla.
Raz Tvár svoju, raz Telo si zapredala
Bola si žiadaná! Tak si sa chvastala.

Teplo Vnútra tvojho muselo zaostať,
Pýcha trónila, ono nemalo kde stáť.
Miesta nebolo ani na Citlivosť tvoju
Neskrotná si bola. Podobná na Tróju!

Neublížil by ti nikto okrem teba samej,
keď si sa kúpavala v Rozkoši slanej.
Slanú veru Príchuť tá Kúpeľ mala,
predvádzala si sa, Necudnosť sa chvastala.

Neresťou svojou, aj Hĺbkou Vášne
naberala z Kanálov. Boli prašné!
Prašné a prázdne boli Skutky tvoje,
Stiahla si aj Muža, pre Chúťky svoje.

Pravda, nemusel tak ľahko podľahnúť tebe,
bola by si zaostala vo Výsmechu Slede.
Preochotne siahol on po Rozkoši Túžby
Vtiahol tvoje Telo do Nerestí Služby.

Urobil si z teba Nástroj Rozkoše
Umlčal aj teba, prečo tak, asi že?…
Namiesto Pôvabu Vyzývavosť ťa stiahla
Lebo Ženu pozemskú v Ochote tam našla.

Vzdúvaj sa Prázdnota, raz aj tak praskneš
Lebo Kvet Lásky vyšiel z tej Bitky včasšie.
O Ženu pozemskú bude zápasiť sa.
Dobro a Zlo, skúsia o ňu, podeliť sa.

Komu, Žena, Prednosť skúsiš dať?
A ako sa potom dokážeš zachovať?
Verná budeš, nájdeš v sebe Kvet Čistoty?
A či Domovom ti bude Plášť Temnoty?

Človek už tisíckrát seba zapredal
Veď „som iba Človek“, o sebe povedal.
Duša ženská, čože hľadáš, pátraš?
Konaj, hýb sa! Ináč v sebe schátraš!

Hľadáš Muža, pomohol by pevne ti stáť?…
A ak nenájdeš, budeš sa zdržiavať?…
Nemáš Času nazvyš, a už ani Silu,
Len ku Nemu hore choď si po Posilu.

Odnikiaľ už nepríde ti žiadna Pomoc.
Nauč sa Modlitbu, predlož Mu ju na Noc.
Pred Trón Boží jedine ísť musíš
V poslednom Momente, ak stíhať to skúsiš.

 

Autorka obrazu: Kamila Pastieriková

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *